Aby Veľkí malým mohli právne fungovať, stali sa neziskovou organizáciou. Začali sme rozprestierať svoje siete v Nitre, kde zakladatelia, aj ich pomocníci, študujú. Neskôr sme rozšírili svoje pôsobenie do Topoľčian a Partizánskeho, a vďaka úspechu týchto fungujúcich pobočiek sa plánujú otvárať ďalšie v dvanástich slovenských mestách.
Základnou myšlienkou bolo, aby vysokoškoláci oslovovali deti zo sociálne slabších rodín, s ponukou čo najefektívnejšieho vyplnenia ich voľného času. Študenti potrebovali dostávať tipy na deti, ktoré žijú v rodinách, kde si nemôžu dovoliť doučovanie, krúžky alebo kde jednoducho rodičia nemajú dostatok času, aby sa pripravovali s deťmi do školy. Študenti dobrovoľníci začali oslovovať riaditeľky a učiteľky základných škôl, ktoré im následne takéto deti odporúčali. Ako sa organizácia Veľkí malým pomaly dostávala do povedomia verejnosti, tipy na deti zo sociálne slabších rodín začali poskytovať aj primátor Nitry Jozef Dvonč a starostovia miest z okolitých dedín.
